Článok je venovaný širokej verejnosti, ktorá sa zaujíma nad zákonnosťou získaných detektívnych dôkazov.  V článku sa budem zaoberať predovšetkým analýzou zákonov, ktoré sa týkajú detektívnej služby a spôsobmi ako obísť zákon.

GPS lokátor

Ako jedna z prvých vecí čo bežnú verejnosť napadne je zákonné používanie GPS lokátora detektívom, teda zákonnosť ich používania detektívnou službou. Zatiaľ čo polícia má ustanovené v Zákone č. 171/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore §35 až §39 podmienky používania prostriedkov operatívno-pátracej činnosti na ktorých použitie dáva súhlas sudca tak detektív tieto operatívno-pátracie prostriedky nemá jednoznačne ukotvené v Zákone o súkromnej bezpečnosti. Zákon o súkromnej bezpečnosti v §8 ods. j) spomína iné technické prostriedky, ktorým je stroj alebo prístroj, ktorý sa používa na plnenie úloh fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva. Jedná sa teda o technický prostriedok, ktorý detektív používa na získavanie informácií avšak Zákon o súkromnej bezpečnosti len široko definuje čo je to technický prostriedok pretože existujú blankytné zákony (zákony na ktoré sa odkazuje), ktoré jednoznačne definujú podmienky za ktorých sa smú získavať takéto informácie. V prípade použitia GPS sa jedná o odkaz na Článok 4, ods. 1 Nariadenia GDPR kedy sa poloha osoby považuje za osobný údaj a jeho použitie sa sankcionuje. Pri odhalení GPS lokátora, je podstatné aby nebolo preukázateľne, že ho prevádzkuje detektív. Takto získané informácie o polohe za pomoci GPS sú síce nezákonné podľa GDPR ale pokiaľ sa nepreukáže ich použitie detektívom tak je tak povediac aj legálne získanie takýchto informácií.   Získanie polohy osoby by bolo trestné keby bola naplnená skutková podstata trestného činu  Neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa Trestného zákona, §374 (viac v časti osobné údaje) čo v uvedenom prípade nie je pretože tohto trestného činu sa nemôže dopustiť právnická osoba v našom prípade detektívna služba. 

Z uvedeného vyplýva, že iným technickým prostriedkom môže byť aj GPS lokátor, ktorý sa používa detektívnou službou na plnenie úloh pátrania (získavania polohy predmetu resp. osoby) ibaže jeho použitie nie je v súlade s GPS.  Použitie GPS lokátora detektívom je po trestnej rovinne je zákonne, použitím GPS lokátora sa detektív nedopúšťa páchaniu trestného činu. Informácie takto získané detektívnou službou o polohe konkrétneho predmetu (auta alebo osoby) však nie je možné použiť pre potreby trestného konania lebo takto získané informácie za pomoci GPS lokátora boli získané v rozpore so zákonom. Informácie získané o polohe sledovaného predmetu (auta) alebo osoby tým, že detektív osobne vykonával pátranie bez použitia GPS sa už môže použiť pre potreby orgánov činných v trestnom konaní. Otázkou však je, či sa dá detektívovi preukázať nezákonne použitie GPS lokátora a takto získaných informácií o polohe v rovine trestného práva? Je to ťažké až nemožné. Z pohľadu trestného práva detektív vystupuje ako svedok, ktorý svoju činnosť vykonával na základe detektívnej licencie a tieto informácie sa dajú použiť ako dôkaz, z pohľadu občianskeho práva sa dá použiť všetko ako dôkaz čo prispeje k objasneniu veci.  

Obrazový a zvukový záznam

Podľa Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník §11 a §12 má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti tzn. že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej povolením. Takéto povolenie nie je potrebné ak sa spomenuté záznamy použijú na úradne účely na základe zákona. Vystáva tu otázka, ako teda detektív zabezpečí zvukové alebo obrazové dôkazy? 

U zvukových záznamov je potrebný súhlas nahrávanej osoby. Ak sa jedná o zvukový záznam či už z telefonátu alebo z diktafónu, tak detektív musí druhú stranu oboznámiť o tom, že sa hovor nahráva ale aj o tom na čo sa nahrávka použije. V podmienkach detektívnej služby, ktorá vykonáva svoju činnosť skryto je neúčelné oboznámiť druhu stranu o nahrávaní telefonátu a spôsobe jej použitia pretože by sa to minulo účelu, detektív by sa nelogicky odhalil a takmer isto by sa týmto spôsobom nedostal k požadovaným informáciám. Zákon však nerieši prepis týchto hovorov. Je to síce časovo náročnejší spôsob získavania informácií ale výpovedná hodnota prepisu je rovnaká ako keby Ste mali len nahrávku. Je však rozdiel, či tento prepis robí bežná osoba alebo detektív nakoľko detektívna práca v podobe pátrania (napr.: získavania informácií v podobe prepisu nahrávky) je zakotvená v Zákone o súkromnej bezpečnosti a má pred štátnymi orgánmi oveľa vyššiu dôveryhodnosť ako keby to bola vykonala iná zainteresovaná osoba bez licencie.  

U obrazových záznamov je taktiež potrebný súhlas dotknutej osoby. Z pochopiteľných dôvodov detektívovi dotknutá strana (neverník, podvodník) nedá súhlas na vyhotovenie obrazových záznamov. Súhlas dotknutej osoby však nie je potrebný pri natáčaní zamestnancov platených zo štátneho rozpočtu počas ich výkonu práce, alebo keď dotknutá osoba bola prichytená pri páchaní trestného činu, takýto dôkaz obstojí aj v trestnom konaní. Je však nižšia pravdepodobnosť, že by detektív pátral po osobe z takéhoto prostredia. Pýtanie si súhlasu len kvôli legálnemu zaobstaraniu si obrazového záznamu sa minie účelu. Jedným zo spôsobov ako sa dá zákon obísť a legálne použiť detektívny dôkazový materiál je vyhotovenie obrazových záznamov na ktorých je identifikácia osoby sťažená napr. páskou cez očí.   Ak je dôvera medzi zákazníkom a detektívom (väčšinou sa dôvera nevypláca) tak detektív môže tento obrazový záznam poslať zákazníkovi v zašifrovanej podobe. Bez zašifrovania tu však vzniká riziko pre detektíva v podobe pokuty za porušenie zákona v prípade, že by sa ním vyhotovený obrazový záznam dostal do nepovolaných rúk. Týmto spôsobom detektív síce poruší zákon ale pokiaľ nie je preukázané, že takýto materiál vyhotovený detektívom existuje (lebo je šifrovaný) tak nie je možné vyvodiť zodpovednosť. Takýto dôkaz však slúži jedine pre potreby zákazníka.

Osobné údaje

Na úvod je potrebné si legislatívne zadefinovať čo sú to osobné údaje pretože aj Trestný zákon postihuje páchateľa  za poskytnutie, sprístupnenie alebo zverejnenie týchto osobných údajov. Osobnými údajmi sú podľa Článku 4, ods. 1 Nariadenia GDPR akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby. Osobným údajom je aj e-pošta ale aj cookies. Podľa uvedenej definície sú osobnými údajmi:

1. Meno a priezvisko,
2. Adresa,
3. E-pošta,
4. Číslo preukazu totožnosti,
5. Lokalizačné údaje
6. Adresa internetového protokolu (IP),
7. ID súboru cookie,
8. Reklamný identifikátor na telefóne,
9. Údaje, ktoré uchováva nemocnica alebo lekár.

Po tom ako sme si definovali čo je to osobný údaj môžeme pristúpiť k trestnej zodpovednosti za zneužitie osobných údajov. Trestnú zodpovednosť s neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi rieši Trestný zákon v §374. Každý kto neoprávnene poskytne, sprístupni alebo zverejní osobné údaje o inom ak boli zhromaždené v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby alebo osobné údaje získané v súvislosti s výkonom povolania, zamestnania alebo funkcie a tým poruší všeobecne záväzný právny predpis potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. K spomínanému skutku dôjde keď napr. policajt alebo colník vykoná neoprávnenú lustráciu osôb alebo motorového vozidla a tieto informácie poskytne tretej osobe, ktorá na to nemá právny nárok.    

Naopak, trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi nespácha osoba ktorá:

1. sa neoprávnene zmocní osobných údajov ale ich neposkytuje, nesprístupňuje ani nezverejňuje,
2. od prevádzkovateľa osobných údajov neoprávnené získa osobné údaje ale údaje neposkytne, nesprístupní ani nezverejní,
3. neoprávnene poskytne, sprístupní alebo zverejní osobné údaje, ktoré nie sú zhromažďované v súvislosti s výkonom verejnej moci (napr.: políciou) alebo v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo v súvislosti s uplatňovaním ústavných práv osoby za predpokladu, že neboli osobné údaje získané v súvislosti s výkonom útočníkovho povolania, zamestnania alebo funkcie a následne na to poskytne osobné údaje inej osobe, v tomto prípade skutok nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými informáciami.

Z uvedených informácií vyplýva, že detektív nie je trestne zodpovedný s nakladaním informácií o osobách po ktorých pátra.